...kazdy mame svoju chorvatku...

...praziace slnko, horuci piesok pod nohami, vo vlasoch ci v plavkach, zakalena voda a plno slovanskych turistov. vecer stale rovnako teplo, praziaca domaca v krku a krasne dievcata naokolo. zmes chorvatiek, sloveniek, cesiek, poliek, ci nedajboze menej zamoznych nemiek. nocny zivot, hlasne disko, telo na telo. a tam to niekde obcas zacina. letme a nahodne dotyky su coraz castejsie a uz su nahodne len akoze. pohlady do oci su coraz uprenejsie a vnimanie reality coraz skreslenejsie. zakladny ludsky instinkt sa o slovo hlasi dost vehementne a ludia mu velmi radi aj nakoniec podlahnu. a mozno sa to mohlo stat na vyhliadkovej plavbe po okolitych ostrovoch, ci pri kupovani zmrzliny na plazi. nejako podobne to urcite bolo s tou chorvatkou o ktorej som sa vcera bavil cez ICQ s kamaratom filipom(UK) a ktora mu este v zivote urcite zopar krat zmeni naladu ked si na nu spomenie. ci uz mierny usmev na perach alebo sklucujuce povzdychnutie. kazdy raz urcite stretol nejaku spriaznenu dusu ktora bola v realnom zivote dost daleko na to aby to mohlo fungovat dlhsie ako trva jedna dovolenka. je smutne nechat cloveka upadnut v minulost ale pochybujem ze podobny vztah byt trval dlhsie ako prave sladkych par dovolenkovych dni. zbalena batozina a najtazsi kus v srdci. tak to ale asi ma byt. ja som sedel v jedno bratislavske septembrove rano s mobilom v ruke, citajuc si sms od priatelky s vedomim ze ta moja chorvatka tiez odchadza a ze ju uz nikdy neuvidim. chladne objatie, posledny pohlad do oci v ktorom bola otazka PRECO a nastup do autobusu. medziskolsky tyzden sa skoncil a vsetci sa vracali domov. iba ja som niekam nesiel. bol som "doma". zbalil som si tych par veci ktore este neboli v batohu, skotroloval kupelnu kde bol gregorov sampon a odovzdal kluce na recepcii hotela junior. potom sa z dialky prirutilo strieborne auto, otcova ruka zobrala batoh a hodila do kufra. druha mi podala nove CD godsmack. vsetko najlepsie. dakujem. vsetko najlepsie prave odislo. vlastne nie. vsetko najlepsie ma cakalo pri amfiku. uz som sa jej nevedel dockat. ta pusa bola ako kazda ina ale ja som v nej citil nieco viac. nemusel som nic tajit. nemusel som sa citit previnilo. objatie priatelky ma uplne upokojilo. v tej chvili som vedel ze som pravil dobre. romina uz bola asi niekde na hraniciach madarska a chorvatska a nechcem vediet na co myslela. nechcel som to vediet od dna spolocneho pobytu ked som ju odmietol lebo som uz bol zadany. nechcel som to vediet od chvile ked sa prestala smiat...

preco som si ale na nu po tak dlhej dobe spomenul? pretoze som si pozeral kontakty na ludi s toho tyzdna a ju som nemal. mail mi nedala, iba cislo na mobil na ktore som poslal par sms bez odpovede. co uz. tak som ale vyplnil chvilu nudy a dal som si ju vyhladat v ICQ useroch. asi to bola ona. nechal som to radsej tak. potom mi ale napadlo ze preco nepouzit google. vyhodilo to len jednu poriadnu vec ale aj ta ma dost obarila.

http://www.dubrovnikportal.com/best_models/romina_paris.shtml

momentalne nepocuvam nic