piatok, marca 25, 2005

...ked konecne prsi...

...vonku nadherene potichu pada dazd. nic neobvykle. suhlasim. ale toto je prvy naozajstny jarny dazd. hned mi na um prisiel text vanilla clubu "aj ked milujem dazd". pohodova piesen do pohodoveho dazda ktory prisiel zmyt vsetku spinu ktoru po sebe zanechal roztopeny sneh. kamienky, prach, vsetko to skonci v upchatych kanaloch. prvy jarny dazd je pre krajinu ako taka ranna sprcha po dlhom spanku. vzdy preberie a padne zadobre. ajked toho v zime popadalo z oblohy velmi vela, pod rannou sprchou si obcas clovek celkom rad postoji a vychutna si ju. stale vaham nad tym ze by som vybehol von a chvilu si v tej sprche postal. usmieval sa a nechal si stekat po tvari kvapky a tesit ze prichadza "novy den". urcite to iste co by som chcel teraz citit ja citia stromy, kriky, rastlinky...ako tak pocuvam jemny suchot dazda tak sa zacinam tesit na prvu letnu burku. taku ozajstnu...

momentalne pocuvam dazd a do toho mi hra alanis morissette jej you oughta know