...praha...
...síce po dlhom čase ale možno predsa. 1. júla sa mi splnil sen. síce už mierne pobledlý, ale predsa. V Prahe koncertovala kapela, ktorá je v mojom rebríčku na neotrasiteľnej prvej pozícii. Pre mnohých už iba torzo, pre mnohých stále výborná kapela. Ja som si radšej veľké nádeje nerobil, predsa, kapela vydala kontroverzný album St.Anger, ktorý som si ešte ani raz nevypočul celý, pretože to jednoducho nezvládam. Prešla takisto obdobím, keď samotní členovia nevedeli ako blízko sú k rozpadu, obdobím hľadania náhrady po basgitaristovi Jasonovi , obdobím čakania na návrat frontmana Jamesa z protialkoholického liečenia, obdobím keď si museli najať terapeuta aby im znovu pomohol nájsť cestu k im samým. Nebolo by na tom nebolo nič zaujímavé, ale toto všetko sa kapele stalo v priebehu približne dvoch rokov, a podobné problémy zničili už naozaj pár skvelých kapiel... Je štvrtok ráno a s Dobom sa stretávame na AS, odkiaľ nám išiel bus do Prahy. Cesta v pohode, akurát počas prestávky som z nepochopiteľných príčin zjedol všetky tri self-made bagety a nasledujúcu mučivú hodinu som očakával prasknutie brucha. Metlakov bolo v buse iba pár, no po príchode do Prahy sa ich hemžilo po okolí dosť. Na stanici nás čakala Zuzka a Kaci. Romča a Kika sa túlali niekde po Prahe a stretli sme sa s nimi až tesne pred koncertom. Nasledoval presun do Dejvíc, aby sme si zhodili veci a ubytovali v popiči intráku. Never ever. Tá izba fakt zažila Lenina... Tri postele, ozrutné skrine kam sa aj tak asi veľa nedá dať. Hajzel, sprcha a dokonca aj umývadlo boli jedine niekde na chodbe. Čo už. S Dobom sme išli na pivo a čakali Zuzku a Kaci ktoré sa išli k tete najesť. Krčma „Potrafena hus“, ekvivalent „Trafenej husy“ na Šafku. Pivo v pohode, padlo celkom vhod. Po dvoch Granátoch nastal príchod dievčat a presun na druhú stranu Prahy. Blížil sa večer a po dlllhej ceste plným metrom sme sa dostali k miestu koncertu. Ešte sme neboli ani poriadne dnu a spustila predkapela Slipknot. gjdhjslgkbfutuiui. Asi tak. Keď skončili tak som bol dosť rád. Z CD znejú lepšie, no toto bola naozaj hrôza. Kedže v ten deň bol aj futbal a zhodou okolností hrali Česi, tak sa kapela rozhodla začať skôr a tým ochudobniť šou o svetelné efekty. Výhľad nič moc, ale boli aj obrazovky a tie to ako tak zachraňovali. Pod nohami šutre zo zvyškov starej fabriky. Divný areál. Stage celkom v pohode. Proste obyčajný open-air, nenadchol ani neurazil. Keď niečo po pol osmej vybehli a spustili „Blackened“ z „...and justice for all“, tak som pomaly začal veriť že to dopadne dobre. Dav sa chytil hneď a to nebol malý. Kapela hrala ako hodinky, no s dušou a poriadne rozprúdila dav. Setlist bol fajn, „Battery“, „Harvester of Sorrow“ fakt nakopal celý dav, „Master of Puppets“, „Creeping Death“... chýbalo mi tam síce pár srdcoviek, no nahradili to iné pecky. Intro k „One“ sprevádzal zvukový záznam s filmu Kubrika Full Metal Jacket. Po vete „seven point sixty two, full metal jacket“ sa strhla séria výstrelov a kapela spustila moju najobľúbenejšiu pesničku. Basák Rob hral v pohode, no energia z neho nešla na moj vkus skoro žiadna. Jason bol proste king. Robove basove solo bolo celkom prijemne, ukázal aj niečo iné ako len nekonečne metalové osmičky. Kirk mal takisto príjemne sólo, nenudilo a malo celkom dobrú gradáciu. James hral uvoľnene, bavil sa a publikum sa bavilo s ním. Lars je maska, no bubnuje stále fajn. Malé výhrady som mal zo začiatku ku zvuku, no časom sa to zlepšilo. Viac ľudí okrem mňa malo ešte ale pocit že hrali nejako potichu. Počas koncertu sa našlo pár spitých debilov čo sa rozhodli tlačiť dopredu a znepríjemňovať koncert ostatným. Aj to k tomu patrí. Počas záverečných „Whiplash“ a „Seek and Destroy“ som bol šťastný ako malé deco... cesta Prahou na intrák a vstávanie na druhý deň o piatej bolo nepodstatné. Eufória pretrvávala stále. Metallica rulez the world.
momentalne pocuvam milujem dazd od vanilla club
posted by pista58 @ 15:24
3 comments
