...never let me down again...

...pomaly a nesmelo otvoril oci. nevedel preco,ale citil,ze ten pohlad ho nepotesi.
-boze,- potichu zasepkal.
naokolo nebolo nic, co by uz nevidel aspon 1000 krat predtym. zatvoril oci a snazil sa poslkadat mozaiku predchadzajuceho vecera. do ranneho ticha zavibroval telefon. nasiel ho niekde medzi kopou oblecenia a kvetinacmi s jej kvetmi. teda s tym, co z kvetov zostalo.
-vies co sa vcera dialo? mam okno ako svet...t.-
tak fajn, posledna moznost ako si na nieco spomenut prave ohlasila reset.znechutene odhodil telefon na postel a zahladel sa este raz na zubozenu miestnost. bolo tam naozaj vsetko. vsetko co patrilo jemu. okrem nej. ona tam uz nebola. odisla.
studena sprcha sposobila jeho organizmu mierny sok, no konieckoncov bola to jedine, na co sa zmohol. uz niekolko dni sa tento ranny ritual opakoval, takze telo si po par sekundach na chlad zvyklo. cisty a suchy uterak prestal byt realitou este predtym ako odisla. neznasala domace prace, tak ich robil on. teraz na to nemal silu. stratil ju, ked di uvedomil pravdu. vedel, ze ten moment pride. asi to zacitila aj ona, ked sa jedno zamracene rano naha a mokra prechadzala po byte, hladajuc nieco suche. odniesla si to jeho kosela, ktoru mu dala na druhe vyrocie. mal ju rad. a vlastne aj tu koselu mal rad.
-chces sa rozist?- spytal sa ponad hrnceka s hnedou zbrndou. nikdy nerobila dobru kavu.
nervozne otvarala skrinky a chladnicku.uhybala pohladom.
-nieco som sa pytal.-zvolal vylievajuc zvysok pokusu o ranne osviezenie do umyvadla.
-nemozeme to nechat na neskor?- ozvalo sa z kupelne.
-dokedy to este budeme hrat?- opytal sa zvysenym hlasom.
-nekric po mne, mam dost inych problemov- zakricala na cely byt s kabelkou v jednej a mobilom v druhej ruke.
-ved prave- odpovedal zabuchnutym dveram.
ked prisiel vecer z prace, nasiel odkaz na chladnicke.zahodil ho do kosa a otvoril flasu. nechaval si ju na zvlastnu prilezitost. usudil, ze teraz sa to hodi idealne.
ani nepocul ked prisla. sedel v kuchyni a hladel do tmy.
-preco tu sedis po tme? vies ako si ma vylakal?- rozlahlo sa neutulnou kuchynou.
-cakam na tvoju odpoved- sepol potichu
-po tme? ty si pil!ziadnu odpoved nedostanes- nervozne odsekla.
rano sa zobudil vedla cudzieho cloveka. chvilu jej hladel na tvar. videl ju uz tolko krat. no teraz mu prisla cudzia. strhana tvar, kruhy pod ocami. to nebola ona. uz nie. uz dlho nie. nevedel komu patri teraz a ani to chcel vediet. zranilo by ho to este viac ako to, ze uz nieje jeho. kedysi lubil niekoho, kto sa jej podobal. nevedel si ale spomenut, kam sa podela.
potichu vstal.nalial si do pohara vodu a pomaly ju vypil.
-prepac- ozvala sa.
-co mam prepacit?-prekvapene sa opytal.
-ja neviem, asi vsetko- rozplakala sa.
-nebudem ti branit, ajtak si sa uz rozhodla- povedal sucho a snazil sa potlacit slzy. tejto chvile sa cely zivot bal a zaroven sa na nu posledne tyzdne v kutiku duse aj tesil.
cely den v praci presedel za nezmyselnym projektom. o tretej vstal a odisiel. nevedel sa sustredit, triasli sa mu ruky. nikto si jeho odchod ani nevsimol.
-niesi v praci?- prekvapene sa opytala ked otvoril dvere.
-odisiel som. co ty?-
-mam dovolenku...prisla som sa...prisla som...sa zbalit- odpovedala a znova sa rozplakala.
ticho vedla nej presiel.nevyzul sa.kabat zo seba zhodil cestou.
-povedz mi nieco,preco mlcis? preco nikdy nic nevravis?- zahladela sa nanho spomedzi slz.
-ty nechces uz nic pocut. kedysi si mozno chcela, ale teraz uz nie. si rozhodnuta- potichu odpovedal.
-je...je mi to luto- zavzlikala.
v den promocii dostal od starych kamaratov flasu bez etikety. nik mu nepovedal co v nej je. raz sa niekto preriekol a medzi recou povedal, ze to zabije aj kona.
-je nacase to vyskusat- zamrmlal si a privonal.
sedela na zemi a plakala. uprostred svojich siat a cedeciek.on sa z kuchyne nepohol az kym pred neho nepolozila kluce a s tichym pozdravom nezatvorila dvere.nepozdravil.nevedel co mal povedat.nevedel co ma robit.
odvtedy kazde rano hladel po izbe a dufal, ze ju tam uvidi.nikdy tam nebola.raz mu niekto v bare povedal, ze sa na to treba poriadne opit a rano budu zle myslienky prec.tak to pravidelne skusa a dufa,ze tam jedno rano najde tu, ktoru miloval.

...watch the crossing...

...heheeee,moja postavicka sa opat raz ocitla na zaujimavej zivotnej krizovatke, sak preco nie, aspon je o zabavu postarane a nenudime sa. clenok mi zaujimavo puchne, to tak konci ked sa vyberiem hrat streetball na beton.nevaaaadi.aspon popadali nejake trojky, teda dvojky, v reci streetballovej.dobre bolo.teda az na ten clenok.kedze poslednu dobu,respektive taky tyzden urcite, a dva dni ceeeelkom urcite ma zase prenasleduju curacke myslienky.ako necakane,su v nich opat nase obdivovane polovicky.alebo teda,buduce (mozno) a minule (urcite) polovicky. tieto curacke myslienky som nezahanal pri rylovani, lebo setko uz porylovane je. vyriesil som to trhanim buriny ktora neda pokoja nasim zemiakovym zahonom. tiez tupa mechanicka praca, kde si treba tak trochu vsimat, ze ci ta hnusna bylina ktoru clovek prave vyrval, nema na svojom spodku krumpel.ak hej,treba tajne vratit na zad.vcera sa tie myslienky este znasobili a mna cakal streetballovy zapas.nastastie.vylietanie na cerstvom vzduchu, zopar stiplavych nadavok,nejake pekne akcie a bolave krize.no ani na sekundu som si nespomenul na nic neprijemne a odpluval som jedine ked som mal v hube zo slin zmes podobnu univerzalnemu lepidlu,ktore neviem ako sa vola,ale je divne biele,predavalo sa v zltej flasi s cervenou etiketou a na zakladnej skole bolo rozliate po triede kazdu vytvarnu.popici vec.akurat ze ked mi moje sliny zacali pripominat tieto detske casy,nelutostne sli ven a praaaask,trojka (teda dvojka).keby som tak mal chut trhat burinu stale,resp. mohol hrat stale street, tak by mi nase obdivovane a zaroven nenavidene polovicky mohli kludne aj na hlavu .....* (* doplnte podla vlastneho uvazenia).je zaujimave ako si clovek pocas vztahu odvykne na uskalia cihajuce vo volnej prirode.nieco ako ked pustia simpanza zo zoo do pralesa.ze chod,si slobodny,rob si co chces.ziadne mreze,behaj,uz mozes.to je sice vsetko pekne,ale chudak simpanz zrazu nedostava nazrat,ale stava sa zranym.samicky musi presviedcat este viac ako v zoo a sem tam dostava na hubu.ci uz od samiciek,alebo od vacsich zverov.necudo ze sa mu po tych mreziach mozno aj obcas zacnie.sloboda je fasa vec,ale trochu bolestiva...

momentalne pocuvam princa a pesnicku purple rain