...vsetci sme to srdce raz niekomu zlomili...

...dnes sa tusim nadpis konecne ako tak stretne aj s obsahom toho co napisem. zazrak, davam si sam sebe male bezvyznamne plus. v piatok som si vyskusal, ake je stretnut cloveka, ktoremu som kedysi ublizil viac ako by sa patrilo. ono ublizit niekomu sa konieckoncov nepatri nikdy, ale to je do inej debaty. je to zvlastny pocit, stretnut cloveka, s ktoreho som nevidel od konca prveho rocnika na strednej. uz vlastne od navratu z lyziarskeho som ho celkom prehliadat...teda ju. obcas ma tak napadne, ze preco maju ludia vlastne chut skusat stale nieco nove a pritom ublizovat sebe a zaroven aj svojmu okoliu. asi je to v nas. na toto stretnutie som sa tesil takym zvlastnym sposobom. vobec som totiz nevedel co som mal ocakavat. ani vlastne neviem ako sa to zbehlo. s urcitostou viem ze sme sa o tom zacali bavit na ICQ s kamaratom a spoluziakom z capkovej, kolcom, ktory sem tam prispeje do diskusie pod cool nickom Ma3xblabla. slovo dalo slovo a chalan zahlasil, ze ceste az na severny okraj zahoria nic nebrani. novy saab isiel ukazkovo a sam som sa nevedel rozhodnut ze ci vdacim za razanciu kolcovej jazdy tomu stretnutiu,alebo novemu autu. myslim ze v tom bolo oboje. ked na ospale dedinske namesticko prisiel trojkovy cierny bavorak s damskou osadkou, mal som chut sa skryt ako nejaky chlapec, ktory sa boji toho co pride. nezmenila sa. teda zmenila, ale tie crty tvare, to bola stale ona. rovnake gesta, rovnaky pohlad v ociach. mal som pocit, ze toto je presne ten typ situacie, v ktorom sa neocitam velmi rad. asi som sa tak necitil jediny, kedze ani ona neprisla sama a radsej vzala aj kamaratku. sympaticke dievca, ale tym to haslo. je zvlastne rozpravat sa po tak dlhej dobe s niekym, s kym som sa vlastne prestal z vlastnej vole rozpravat a kto mi liezol totalne na nervy kompletne vsetkym. nepredchadzalo tomu nic zle z jej strany, tentokrat som to dost posral ja. rozisla sa kvoli mne s chalanom ktoreho mala ocividne rada. uz vtedy som sa citil dost blbo, lebo som vedel, ze vybalenim lyziarskych topanok a spinavych ponoziek sa tento vztach skonci. ona to nevedela a cakala od toho viac. bola vlastne prva, s ktorou som sa skutocne vasnivo a nadherne bozkaval a prva, ktora mi chcela dat aj svoje pocity. napriek tomu ze som vedel ze to bude boliet, spokojne som si uzival svoj prvy velky pubertalny lyziarsky vycvik plnymi duskami. hajzel. ano ja viem. potom som to ukoncil dost bolavo, teda aspon pre nu. mne to bolo jedno. nestala mi ani za to, aby som sa s nou vedel rozpravat. nechcel som. o to viac ju to zrejme bolelo, necakala ze to takto dopadne. bola pre mna vzduch. ta bezcitnost ma az sokuje, ked tak nad tym tak premyslam. teraz po rokoch som mal pocit, ze ten strach mala v ociach este stale. napriek hlbokemu a oslnivemu vystrihu som jej hladel radsej do oci, nepatri sa byt za uchyla, ajked je povest uz viac ako posramotena. pri ceste spat som pri 200 kilometrovej rychlosti dakoval ani neviem komu, ze ani jej, ani kolcovi nedopriali rodicia silnejsie auta. tie borovicove lesiky naokolo su v tej rychlosti ako ziletky. divocina sa nastastie skoncila po par kilakoch, ked sme sli kazdy svojou cestou. kolco premyslal ako je mozne ze ju nepredbehol a ja som premyslal, ze aky pocit vlastne v sebe mam. stale neviem. akurat ma ovladla myslienka, ze zlomenie srdca boli vzdy rovnako. je jedno ci ma clovek 15, alebo 115. vzdy rozmysla a je ovplyvnovany svojim okolim a udalostami. v 15 mozno clovek nerozmysla o vztahu na cely zivot, ale ta vaha rozhodnutia- ist vecer na jedno pivo v 15, alebo kam pojdem robit po vysokej skole v 25,podla mna sposobuje tie iste tazkosti a komplikacie. nieco na sposob priamej umery. osobne ma to tak trochu jesitne upokojilo, ze nielen ja mam na sebe jazvu, ale sposobil som ju aj ja. potom mi doslo, ze o tomto to vobec nieje, ale bez toho to nejde. nieje to vec na ktoru moze byt clovek hrdy a uz vobec to nieje nieco s cim by sa niekto mal chvalit. kym budu strany suvahy ma dat/dal ako tak vyrovnane tak je to ok. akonahle sa prestane suvaha priblizovat, treba asi zmenit operatora a zamysliet sa ci je toto to prave orechove.

momentalne pocuvam le payaco