...co nas zivi a co nas neminie...

.

..precital som si par clankov, vypocul par rozhovorov, na FMku take neriesia, takze z radia som o tom nepocul, telka je toho plna. ano ano ano. medialne znami ludia, ktori tolko naplnaju media, ze sa dostali az sem. kto kde o com komu preco s kym kam. od bouckovej, cez malachovsku, cez ples v opere az pod relaciu pod lampou. vela ludi, vela chuti, vela nazorov. cim jednoduchsi clovek, tym viac riesi bouckovu a jej moralku, cim viac vzdelany (alebo citiaci sa rozhladene), tym viac hrib a pod lampou. ja osobne som mal vzdy na tuto relaciu velmi vyhraneny nazor, ktory by som tu nemal publikovat, lebo sa v momente u par ludi s klapkami na ociach ocitnem na urovni hltacov noveho casu.
diskusna relacia o vsetkom a o nicom skoncila. kontroverzne, medializovane, pricom sposobila, ze sa ludia rozdelili na dva tabory. uz nie na:
1. hrib je super
2. hrib je kokot
na dva nazorove smery beruce do ust moralku. urobil dobre? je velmi usmevne pocuvat reakcie oboch taborov a este usmevnejsie je sledovanie vystupovanie a vyroky pana hriba. tazko sa mi pridava na jednu alebo druhu stranu, jednak pre moju zaujatost a jednak preto, ze si nemyslim, ze vedenie STV kona v sucasnosti spravne, no na druhu stranu, sposob prezentacie krivdy na osobe pana hriba sa mi nezda korektny. podla mna vzdy vystupoval arogantne, svoju aroganciu potvrdil aj teraz.
nemyslim si ze prezentacia osobneho nazoru ako jedina pravda je na mieste. nepaci sa mi hlavne to, ze pan hrib do svojho rozhodnutia zahrnul aj vedcov (tak ako vo fyzike, aj vo verejnopravnej televizii su iste mantinely ktore by mohli vedci aspon tusit) a absolutna neochota o nazore diskutovat. kto je bez viny, nech hodi kamenom. presne preto by som aj pre utriedenie obrazu rad vedel, preco pan hrib tentokrat nechce verejne rozpravat o tom co si mysli a konfrontovat sa s druhou stranou. nevytvorene podmienky na vhodnu diskusiu? mam pocit, ze pan hrib si povedal, ze nebude diskutovat v jemu nevyhovujucich podmienkach mozno aj preto, lebo ludia ktori za nim stali, za nim stale stoja. minimalne ja osobne som za nim nikdy nestal, no aspon teraz by som si chcel utvorit obraz podany oboma stranami. na jednej strane mi to prijde ako detska urazenost, na druhej strane, obhajoba moralneho nazoru a postoja cloveka. kde je teda pravda? kto koho podviedol ako prvy? kto mal na plese najkrajsiu robu? obcas sa ani nedivim ze ludia maju v pici kauzu ako hrib, pretoze sa nikdy poriadne pravdu nedozvedia, kdezto marianna a libor im to predvedu v plnej parade, ajked nie zoci voci. ludia radi vedia kde je problem a radi ho pocuju od oboch stran, v pripade "celebrit" asi tusia, ze "zoci voci sa radsej nestretnu", no pri "inteligentnych" ludioch ako hrib a hreha by to rovnako inteligentne citiaci sa clovek cakal.

dufam ze toto je jediny post kde som si vylial svoje sklamane srdce z "politickej" sfery

momentalne nepocuvam nic

...sadla mucha na lep...

...najst stratene stastie sa vzdy rovna malemu zazraku. nieje take ako uz raz bolo, je ine, zmenene, ale stale ma nieco spolocne s tym starym. moze mat uplne iny povod a uplne iny priebeh, ani ucinok nemusi byt rovnaky, no vzdy je to prijemny pocit, ked sa stastie vrati. treba sa zacat bat ze co sa stane, ak stastie odide?
-zlatino, co mam robit aby si bola stastna?
-nic,bud taky aky si.
tiez fajn odpoved,hlavne ked ma clovek pocit ze je stale taky aky je, no v skutocnosti sa meni a na rovnaku otazku dostava coraz rozsiahlejsie odpovede a on je coraz viac presvedceny, ze tomu druhemu asi statne sibe, ved je stale taky isty, takze bud je vo veci naka strasna muchotravka, alebo tomu druhemu cloveku proste sibe. priznat si pravdu, je tazke, no uvedomit si ju a zmenit sa je obcas asi nad ludske sily a volu. ale ako sa hovori, ked sa chce, tak ide vsetko.
-nemohla som vydrzat, ako stale musis mat pravdu - povedala mi raz dorka.
-fajn, to by sme mali za rovno - pomyslel som si.
a o tomto to asi je. aspon som si to dlho myslel, kym ma raz foter do nepricetnosti nastval a ja som si uvedomil, ze ma nastvalo prave to, ako si nevie prinat chybu, ktoru ocividne mal. velakrat som sa pristihol, ako hladam vyhovorku na chybu ktoru som spravil a bol som si jej vedomy. zrazu som si uvedomil ze z toho davu, ktory hlada velakrat chybu inde nevytrcam. kde sa ale nachadza ta hranica, kym si zacneme uvedomovat ze ten druhy, ktoreho sme nikdy nechceli menit je vlastne jeden z nich, jeden z nas. o co viac to nahneva, ked zistime, ze pravo a patent na pravdu ma aj niekto iny. asi dost, inac by nebolo tolko vojen a macali by sme si spolocne vsetci spokojne nohy v lavoroch s teplou vodou. aj pravda sa da tolerovat a to je taktiez asi nieco ako zakopany pes (preco je 3/4 prupovidok spojenych so psom???). podla to ma opat vela s toleranciou. slepa laska na zaciatku, isty zvyk a nakoniec iba otrava. asi to tak ma v istych chvilach byt, ze najprv nam ta usmudlana postavicka vobec nevadi a nakoniec nas vytoci aj smietko na saku, ktore nenajde nik, len pozorny pozorovatel, ktory stravil prezeranim saka a hladanim chyby uz dlhu dobu.
otazka ale je, preco hladame chyby?
-pre kokot - povedal by rytmys a ja by som sa pousmial.
-pretoze to tak ma byt - povedal by niekto a ja by som sa musel zdrziavat aby som mu nevylepil.
-pretoze dotycny stratil chut hladat na tebe to dobre a zacal hladat chyby, ktore ho zacali delit od stastia. a cim viac sa snazil ich najst, tym viac ich aj nachadzal a tym viac sa utvrdzoval v tom, ze stastie nenavratne unika - povedal by basnik a ja by som s nim svojim sposobom suhlasil.
vela veci je o extreme. ci uz o hladani stastia, alebo o zdravom usudku. ale o tom sa uz popisalo vela a dokonca aj par postov dozadu na mojom blogu. netreba prestat vidiet svet okolo seba a zaroven netreba hladat ojeb za kazdym stromom.

momentalne pocuvam zbran od lepayaco