...sadla mucha na lep...

...najst stratene stastie sa vzdy rovna malemu zazraku. nieje take ako uz raz bolo, je ine, zmenene, ale stale ma nieco spolocne s tym starym. moze mat uplne iny povod a uplne iny priebeh, ani ucinok nemusi byt rovnaky, no vzdy je to prijemny pocit, ked sa stastie vrati. treba sa zacat bat ze co sa stane, ak stastie odide?
-zlatino, co mam robit aby si bola stastna?
-nic,bud taky aky si.
tiez fajn odpoved,hlavne ked ma clovek pocit ze je stale taky aky je, no v skutocnosti sa meni a na rovnaku otazku dostava coraz rozsiahlejsie odpovede a on je coraz viac presvedceny, ze tomu druhemu asi statne sibe, ved je stale taky isty, takze bud je vo veci naka strasna muchotravka, alebo tomu druhemu cloveku proste sibe. priznat si pravdu, je tazke, no uvedomit si ju a zmenit sa je obcas asi nad ludske sily a volu. ale ako sa hovori, ked sa chce, tak ide vsetko.
-nemohla som vydrzat, ako stale musis mat pravdu - povedala mi raz dorka.
-fajn, to by sme mali za rovno - pomyslel som si.
a o tomto to asi je. aspon som si to dlho myslel, kym ma raz foter do nepricetnosti nastval a ja som si uvedomil, ze ma nastvalo prave to, ako si nevie prinat chybu, ktoru ocividne mal. velakrat som sa pristihol, ako hladam vyhovorku na chybu ktoru som spravil a bol som si jej vedomy. zrazu som si uvedomil ze z toho davu, ktory hlada velakrat chybu inde nevytrcam. kde sa ale nachadza ta hranica, kym si zacneme uvedomovat ze ten druhy, ktoreho sme nikdy nechceli menit je vlastne jeden z nich, jeden z nas. o co viac to nahneva, ked zistime, ze pravo a patent na pravdu ma aj niekto iny. asi dost, inac by nebolo tolko vojen a macali by sme si spolocne vsetci spokojne nohy v lavoroch s teplou vodou. aj pravda sa da tolerovat a to je taktiez asi nieco ako zakopany pes (preco je 3/4 prupovidok spojenych so psom???). podla to ma opat vela s toleranciou. slepa laska na zaciatku, isty zvyk a nakoniec iba otrava. asi to tak ma v istych chvilach byt, ze najprv nam ta usmudlana postavicka vobec nevadi a nakoniec nas vytoci aj smietko na saku, ktore nenajde nik, len pozorny pozorovatel, ktory stravil prezeranim saka a hladanim chyby uz dlhu dobu.
otazka ale je, preco hladame chyby?
-pre kokot - povedal by rytmys a ja by som sa pousmial.
-pretoze to tak ma byt - povedal by niekto a ja by som sa musel zdrziavat aby som mu nevylepil.
-pretoze dotycny stratil chut hladat na tebe to dobre a zacal hladat chyby, ktore ho zacali delit od stastia. a cim viac sa snazil ich najst, tym viac ich aj nachadzal a tym viac sa utvrdzoval v tom, ze stastie nenavratne unika - povedal by basnik a ja by som s nim svojim sposobom suhlasil.
vela veci je o extreme. ci uz o hladani stastia, alebo o zdravom usudku. ale o tom sa uz popisalo vela a dokonca aj par postov dozadu na mojom blogu. netreba prestat vidiet svet okolo seba a zaroven netreba hladat ojeb za kazdym stromom.

momentalne pocuvam zbran od lepayaco