...vsetci sme to srdce raz niekomu zlomili...

...dnes sa tusim nadpis konecne ako tak stretne aj s obsahom toho co napisem. zazrak, davam si sam sebe male bezvyznamne plus. v piatok som si vyskusal, ake je stretnut cloveka, ktoremu som kedysi ublizil viac ako by sa patrilo. ono ublizit niekomu sa konieckoncov nepatri nikdy, ale to je do inej debaty. je to zvlastny pocit, stretnut cloveka, s ktoreho som nevidel od konca prveho rocnika na strednej. uz vlastne od navratu z lyziarskeho som ho celkom prehliadat...teda ju. obcas ma tak napadne, ze preco maju ludia vlastne chut skusat stale nieco nove a pritom ublizovat sebe a zaroven aj svojmu okoliu. asi je to v nas. na toto stretnutie som sa tesil takym zvlastnym sposobom. vobec som totiz nevedel co som mal ocakavat. ani vlastne neviem ako sa to zbehlo. s urcitostou viem ze sme sa o tom zacali bavit na ICQ s kamaratom a spoluziakom z capkovej, kolcom, ktory sem tam prispeje do diskusie pod cool nickom Ma3xblabla. slovo dalo slovo a chalan zahlasil, ze ceste az na severny okraj zahoria nic nebrani. novy saab isiel ukazkovo a sam som sa nevedel rozhodnut ze ci vdacim za razanciu kolcovej jazdy tomu stretnutiu,alebo novemu autu. myslim ze v tom bolo oboje. ked na ospale dedinske namesticko prisiel trojkovy cierny bavorak s damskou osadkou, mal som chut sa skryt ako nejaky chlapec, ktory sa boji toho co pride. nezmenila sa. teda zmenila, ale tie crty tvare, to bola stale ona. rovnake gesta, rovnaky pohlad v ociach. mal som pocit, ze toto je presne ten typ situacie, v ktorom sa neocitam velmi rad. asi som sa tak necitil jediny, kedze ani ona neprisla sama a radsej vzala aj kamaratku. sympaticke dievca, ale tym to haslo. je zvlastne rozpravat sa po tak dlhej dobe s niekym, s kym som sa vlastne prestal z vlastnej vole rozpravat a kto mi liezol totalne na nervy kompletne vsetkym. nepredchadzalo tomu nic zle z jej strany, tentokrat som to dost posral ja. rozisla sa kvoli mne s chalanom ktoreho mala ocividne rada. uz vtedy som sa citil dost blbo, lebo som vedel, ze vybalenim lyziarskych topanok a spinavych ponoziek sa tento vztach skonci. ona to nevedela a cakala od toho viac. bola vlastne prva, s ktorou som sa skutocne vasnivo a nadherne bozkaval a prva, ktora mi chcela dat aj svoje pocity. napriek tomu ze som vedel ze to bude boliet, spokojne som si uzival svoj prvy velky pubertalny lyziarsky vycvik plnymi duskami. hajzel. ano ja viem. potom som to ukoncil dost bolavo, teda aspon pre nu. mne to bolo jedno. nestala mi ani za to, aby som sa s nou vedel rozpravat. nechcel som. o to viac ju to zrejme bolelo, necakala ze to takto dopadne. bola pre mna vzduch. ta bezcitnost ma az sokuje, ked tak nad tym tak premyslam. teraz po rokoch som mal pocit, ze ten strach mala v ociach este stale. napriek hlbokemu a oslnivemu vystrihu som jej hladel radsej do oci, nepatri sa byt za uchyla, ajked je povest uz viac ako posramotena. pri ceste spat som pri 200 kilometrovej rychlosti dakoval ani neviem komu, ze ani jej, ani kolcovi nedopriali rodicia silnejsie auta. tie borovicove lesiky naokolo su v tej rychlosti ako ziletky. divocina sa nastastie skoncila po par kilakoch, ked sme sli kazdy svojou cestou. kolco premyslal ako je mozne ze ju nepredbehol a ja som premyslal, ze aky pocit vlastne v sebe mam. stale neviem. akurat ma ovladla myslienka, ze zlomenie srdca boli vzdy rovnako. je jedno ci ma clovek 15, alebo 115. vzdy rozmysla a je ovplyvnovany svojim okolim a udalostami. v 15 mozno clovek nerozmysla o vztahu na cely zivot, ale ta vaha rozhodnutia- ist vecer na jedno pivo v 15, alebo kam pojdem robit po vysokej skole v 25,podla mna sposobuje tie iste tazkosti a komplikacie. nieco na sposob priamej umery. osobne ma to tak trochu jesitne upokojilo, ze nielen ja mam na sebe jazvu, ale sposobil som ju aj ja. potom mi doslo, ze o tomto to vobec nieje, ale bez toho to nejde. nieje to vec na ktoru moze byt clovek hrdy a uz vobec to nieje nieco s cim by sa niekto mal chvalit. kym budu strany suvahy ma dat/dal ako tak vyrovnane tak je to ok. akonahle sa prestane suvaha priblizovat, treba asi zmenit operatora a zamysliet sa ci je toto to prave orechove.

momentalne pocuvam le payaco

...sviecky, U2, romantika jak ma byt...

...jeden zo zazracnych vecerov, ktore doma netravim preto lebo by nebolo kde byt, ale preto, ze po skuske s kapelou som tak ohucany, ze pivo v krcme by mi sposobilo nejaky novy druh choroby a trmacanie v mhd... nuz som si opat raz sadol za net, v telke beztak nic nejde. poslednu dobu je moja uchylka pozerat si fotoarchivy uzivatelov na strankach ako pokec a podobne. vzdy som sa niecomu takemu snazil vyhnut, lebo je to prilis chore na to, aby to clovek robil dobrovolne. kedze som sa ale dopocul, ze pokec je super stranka, ze si tam urcite niekoho najdem, tak som to skusil. vsetky ostatne veci nekomentujem, nechajte pracovat svoju fantaziu a spomente si na film laska cez internet. tak takto to ocividne nefunguje. ze preco? no to tu raz napisem tiez, ale zbieram odvahu, lebo verim v silu voodoo a nenavisti na cely zivot. no ale spat k pokecu. obcas brutalne zasnem nad invencnostou pubertiacok pri foteni seba samych v dost sialenych pozach, polohach a inych vsetkolennieprirodzenych situaciach. akoze fotit sa webkamerou, fotakom v mobile, ksicht na 300 sposobov, zo vsetkych stran, na dvore, pri aute, za kompom, v posteli...no nech ti nejebe, mna by to asi prestalo bavit po prvom blesku. idealny je komentar k fotke ze "maciatko978 v chorvatsku" alebo "no niesom peknucka", kdezto na obrazku je len nejaka skvrna a la fotime v noci bez blesku, ci tych 500 stvorcekov je fakt moja tvar. aby som iba nehanil, najdu sa aj vsakovake fotky pamely anderson ci inych "estechviluslavnych" ci par ambicioznych modeliek, ktore musia mat zarucene plny mailbox. zatial ma tieto fotoarchivy zaujali natolko, ze som sa este neodvazil kliknut na tlacitko chat. to by bol asi vazne ze koniec, ajked dostal som par mudrych rad, ze takto sa da fakt niekto najst a urcite to bude klapat. radsej vypijem liter okeny ako to co i len skusat. ale o tom tiez niekedy nabuduce. neviem preco mam mometnalne schopnost pisat o niecom o com nechcem, asi to suvisi so sexualnou nevyburenostou a frustraciou. zeby som dal pokecu sancu?:-D dalsia skupina velmi zaujimavych webov su vsakovake internetove mrdniky ako t-station na zoznam.sk, ci rozne zenske, resp. muzske, resp. zmiesane portaly s radami ako z casaku Cosmopolitan a Gold Man naraz. Co som ale necakal, ze mnozstvo clankov na zenskych portaloch/sekciach je omnoho viac a su skutocne obsiahlejsie a zaujimavejsie ako na tych pre muzoch...muzi necitaju?...ale asi ano, ale fakt ich nezaujima, ze ake povolanie si maju zvolit, aby zbalili co najviac zien, ale omnoho vyzivnejsi je clanok o zenskom orgazme, resp. vplyve velkosti vtaka na kvalitu sexu.zeny asi radsej pisu o svojom "vnutre" a o poznatky sa delia omnoho ochotnejsie ako opacne pohlavie.no minimalne mna to bavi citat omnoho viacej. a sudiac podla muzskych prispievatelov do diskusii asi niesom sam. je to celkom zaujimave a dost ma to prekvapilo. na forach pri clankoch pre muzov nieje takmer nic a zensku tam clovek ani poriadne nestretne. treba si ale priznat, ze tie najlepsie clanky su fakt na strankach s ruzovym ramovanim a reklamami na nove telove mlieko. toto browsovanie po vselijakych mienkotvornych a poucnych portaloch by sa dalo tiez zaradit do pokracovania ako prinutit mozog nemysliet, ale obcas sa clovek intenzivne zamysli, ked si precita vetu ako napriklad "muzi zboznuju ked im partnerka nasadza kondom ustami". vtedy sa pozastavim a snazim sa rozpomenut, kolko ludi oznacilo ako jednu z najtrapnejsich situacii nasadzanie kondomu partnerkou a "iba" rukami. ale presne kvoli tymto frkom sa tam obcas oplati zajst, lebo popri tom sa daju dozvediet aj rozne uzitocne veci, ktore sa potom teoreticky daju zuzitkovat, ak je na kom.

soundtrack k million dollar hotel mi uz pomaly dohrava, idem to zalomit, nech niesom rano zase ako matoha.

...viva la 14...

tato vec vznikla pred par dnami mimo mojho kompu, takze datumovo nesedi s nahodenim na blog.

...dalsi sialeny horuci vecer ktory ma uplne necakane zastihol doma. asi sa vypravim na nejaku sialenu akciu a konecne pojdem zbalit nejake 14ky ako o tom stale hovorim. co moze byt lepsie ako zmachlena 14ka co ma byt doma o desiatej, resp. otrlejsia o pol jedenastej, kedze mame tie prazdniny. 14ka vie co chce, tusi co nehce a hlavne je ich momentalne plne mesto. drviva vacsina vysokoskolakov sa vratila domov a su roztruseni po celom slovensku, alebo isli makat do nejakej krajiny neobmedzenych moznosti. poznam ludi z oboch skupin a tak trochu lutujem,ze niesom v ziadnej z nich. momentalne by som si asi najviac prial byt niekde daleko a mat otvorenu letenku niekedy v septembry. ale kedze som talent, tak si skusky z prveho semestra robim na konci stvrteho a to tak potom vyzera. kvasim teda doma, sem tam si vybehnem zabehat, ale inac je to bieda. veru, treba ist na tie 14ky, u nich je jasne co na druhy den spravia, na rozdiel od svojich starsich kolegyn u ktorych by sa ista psychycka vyrovnanost uz v celku ocakavala. ale asi je to prave to, ze tie starsie zrejme presne vedia co chcu a tak konaju presvedcivo, ale pre svoje okolie necakane. nevaaadi. o tom som ajtak nechcel, ale tak nejak som nabral tento nazor, tak preco sa on nepodelit...pocity po vztahu su ako taka sinusoida, raz je clovek hore a raz je dole. blbe je ked okolo seba nema dostatok kamaratov na to, aby nesedel doma a nezivil kokotiny a este blbsie je ked sa par kamaratov aj najde, ale clovek za nimi nejde a sedi doma a strikuje si svoje teorie o teori zenskej relativity. ak by existovalo nejake riesenie tejto teorie, tak by fakt stalo za to sa do toho pustat, ale skor sa vyzisti posledne cislo zlomku 22/7 ako tato logika. fajn je ze si to mysli aj ta druha strana, takze sily su vyrovnane. ty co to pochopili sa chodia spokojne opijat, ty co to este nepochopili sa chodia opijat aby pochopili a ta nestastna cast, ktora sa stale snazi pochopit sedi doma podobne ako ja a nici svoje okolie blbou naladou. asi bude treba fakt nejaky ten zatah, prekutrat polozky sim karty na ktore sa volalo naposledy este v casoch davno minulych. liek na spackany vztah je asi dalsi vztah s neistym vysledkom, ktory tak ale samozrejme zo zaciatku nevyzera a tak ma clovek pocit ze je to ok. ale tak to ma byt, mozno to bude ok, jeden nikdy nevie a to hladanie je asi fakt nieco ako korenie zivota. pri hladani niecoho noveho nastupuje otazka, kaslat na minulost, alebo sa snazit udrzat si dobre spomienky skutocne dobrymi. kedze som tvrdohlavy, tak si vyberam zo zasady tu tazsiu cestu s neistym vysledkom, no s obcasnymi dobrymi vysledkami. motivacia je vzdy, ajked to tak ani trochu nevyzera, aj ked lietaju imaginarne taniere, ajked ma clovek pocit ze uz nizsie to nejde. ale vzdy ide. a z toho dna to ide aj hore. ak je vola, tak to ide. obcas mam pocit, ze sa o tom nechcem presvedcit a pritom si nic ine neprajem. ale co ine cakat od cloveka ktory sa kvoli prachom vrati do pekla zvaneho opc. o co teda vlastne ide? asi o nic zlozite. o prisposobenie? o pochopenie? o nezivenie nejakeho vysnivaneho obrazu?
dajte mi pevny pod a pohnem zemegulou.a ako sa hovori, v kazdej obave sa skryva prianie.
takze hor sa za 14kami, vidime sa niekde vo film cafe, niekde pri lyre, alebo u mna doma pri klepani tohto nezmyslu. som zvedavy ci ho niekedy budem vediet precitat cely naraz bez myslienky "co si tym chcel akoze povedat" a som zvedavy, co si o nom budem mysliet o tyzden, o mesiac, o rok. rad to budem zistovat podla polohy na sinusoide a inych vecii.

momentalne nepocuvam nic