...svetlejsie zajtrajsky?...

...minule som si pisal s mojou dlhorocnou kamaratkou zuzkou, velkou faninkou skupiny Topori a zaroven aj vyvolenou gitaristu tejto kapely. Opat rozhovor na icq a opat klasicke zhodnotenie situacie, kto sa ako ma a koho co trapi. napisala mi jednu velmi fajn myslienku, teda vlastne jej motto, podla ktoreho sa riadi poslednu dobu. napisla mi iba dve slova, ktore ale viacmenej vsetko vystihuju:
"....a bude húř"
zaujalo ma to, lebo vlastne mam pocit, ze tak nejak to svojim sposobom aj ide. zalezi od uhlu pohladu. zuzka povedala, ze niektore veci su tak zle, az su dobre. suhlasim. obcas som rad ze si sadnem aspon na 5 minut. ale o com to je. su ludia, ktori za jednym usmevom a naznakom lepsich casov v momente zabudnu na vsetko zle a tak velmi veria v pekny zajtrajsok, ze ani nevnimaju, ze pred tym usmevom prisla riadna facka. ale asi je vsetko teraz take rychle a zbesile, ze fakt cloveka zacinaju tesit aj slabe luce slnka cez mraky a cim slabsie su,tym viac sa im tesime a tym viac zabudame an to, ze slnko sa straca a ktovie ci este niekedy pride. do smrti budem tvrdit, ze sa treba tesim z toho, co momentalne mame. ale do smrti budem zaroven tvrdit, ze netreba podlahnut iluzii a vidiet uprostred puste aquapark. kde je hranica medzi ojebavanim sa a hladanim pozitivnych veci? no dobra otazka. ale ona je. pozna ju vlastne kazdi a tato hranica sa prejavuje velmi spontane. prejavuje sa vtedy ked ju necakame, vtedy, ked sa letmo niekomu postazujeme o nasich problemoch a tuzbach. v tychto chvilach vychadzaju priznania a uprimne vety. tiez mam momentalne plne dost hekticke obdobie, ktore by som bez mojej piskotky prezival urcite tazsie, no coraz viac zacinam zase zapadat do isteho stereotypu, ktory som uz zazil a ktory pokazil viac nez by sa mohlo zdat. preto mi pride to hodnotenie "....a bude húř" velmi trefne. coraz menej casu mam na ludi ktorych mam rad, na veci ktore mam rad a v poslednom rade aj sam na seba. asi to tak ma svojim sposobom byt, neviem ci najhlavnejsie je nestratit pri tom svoju tvar. asi je fajn si urcity moment uvedomit, ze tesit sa z toho mala co clovek dostava nieje dobre a prehodnotit si rebricek priorit. niekto nieje taky samaritam, ze bude do smrti sklanat hlavu, akurat je asi velmi dolezite si to uvedomit a hlavne s tym vediet nieco spravit. a ze co? zmenu. ta je zivot a ak chceme fakt aby nebolo stale viac a viac húř, tak ju treba spravit raznu, zmenit playlist vo winampe a najst si novy par topanok, poprehadzovat nabytok a zmenit zoznam poslednych volani a prisaviek na perach. potom este len zacne zur...

momentalne pocuvam U2 - Dancin' Shoes